K vesmírnej misii na planétu Merkúr prispela aj SAV

Prípravy štartu prvej európskej vesmírnej misie, ktorá má za úlohu objasniť a rozšíriť poznatky o planéte Merkúr, vrcholia na kozmodrómeEurópskej kozmickej agentúry ESA vo francúzskej Guyane. Názov táto misia nesie podľa talianskeho astronóma Giuseppe (Bepi) Colomba a je naplánovaná na cestu k Merkúru, ktorý bude skúmať a zbierať o ňom ďalšie poznatky. Merkúr je planéta, ktorá je k našej materskej hviezde najbližšie. K tejto významnej misii prispela aj Slovenská akadémia vied a tiež technologické firmy zo Slovenska.

modelování

Štart už onedlho
Štart transferovéhomodulu a komplex dvoch vedeckých sond je naplánovaný na 20. októbra tohto roka. Púť tohto modulu k Merkúru má trvať sedem rokov a do vesmíru ju vynesie raketa Ariane 5. Okrem klasického chemického pohonu vedci využijú na pohon transferu najvýkonnejší iónový motor v histórii a prispejú k tomu aj gravitačné asistencie susedných planét Venuša a Zem. V čase, keď transfer dosiahne cieľ, európska sonda MPO (Mercury Planetary Orbiter) zaujme nad Merkúrom nízku orbitu a zameria sa predovšetkým na štúdium samotnej planéty. Na druhej strane, japonská sonda MMO (Mercury Magnetospheric Orbiter) bude skúmať magnetosféru Merkúra z vysokej excentrickej orbity.

merkur

SAV súčasťou misie
Na koštrukcii tejto európskej sondy sa podieľal aj Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. V rámci medzinárodnej vedeckej spolupráce sa ústav podieľal na vývoji PICAM (Planetary Ion CAMera). Pod týmto názvom sa skrýva vedecká aparatúra a patrí do vedeckého komplexu SERENA, ide o hmotnostný spektrometer, ktorý sa zameriava na analýzu atómov, uvoľňovaných z povrchu Merkúra vplyvom slnečného žiarenia, sú ionizované a unikajú do kozmu fyzikálnym prostredím planéty. Výsledky analýzy týchto atómov, unikajúcich z paluby sondy MPO, budú zdrojom cenných poznatkov o zložení povrchu planéty Merkúr. Spoľahlivá práca vedeckých aparatúr je v tejto misii najväčšou technologickou výzvou, keďže planéta má nehostiné prostredie, pretože sa nachádza najbližšie k Slnku a slnečné žiarenie tam dosahuje až desaťkrát vyššie hodnoty ako na Zemi. Tejto misie sa Ústav experimentálnej fyziky SAV zúčastnil na pozvanie zahraničných partnerov, ktorí dostali výborné referencie zo spolupráce na predošlých misiách, najmä tej prvej s názvom Rosette, ktorá pristála na kométe ako prvá v histórii.